Veveričky



Nie je pre mňa také ľahké napísať niečo. Niekedy nie sú nápady o čom písať, inokedy by myšlienky aj boli, ale nie je čas, alebo nie je na čo, respektíve na čom písať. Najčastejšie je to lenivosť spojená s únavou. A momentálne sú toto všetko len výhovorky.

Mám pocit že občas žijem jeden veľký stereotyp. Stále to isté dokola. Práca, spánok, oheň, detičky, počítač, cesta domov vlakom, hlad, jedlo...... Len nie v tomto poradí. Nechcel som podporovať stereotyp aj tým spôsobom, že napíšem jeho presnú podobu.  Tlak stereotypu cítiť viac ak sa necítim dobre, ak sa cítim tlačený a neslobodný. Asi to tak stále bude. Ak je mi fajn, tak ho nevnímam. A nechcel som písať o stereotype.

Včera ráno som spravil trochu nezvyčajnú vec. Teda nikdy som to nespravil a napadla ma k nej pekná myšlienka. Aspoň pre mňa bola pekná. „Obzri sa a uvidíš nové, krásne veci.“ Išlo o to, že som bol zaniesť k detskej doktorke Dorotkyn materiál, ako to nazvala pani sestrička a zle som si vypočítal čas, ktorý som potreboval na cestu k doktorke a na vlak. Kým som čakal na vlak otočil som sa smerom k hore a zapozeral som sa. Chvíľu som nič nevidel a po pár sekundách som spozoroval veveričku. A vzápätí aj druhú. Lozili po stromoch a skákali a možno ani o sebe nevedeli a možno ani o mne nevedeli. Vytrhli ma však zo stereotypu, z tej bezmyšlienkovitej bubliny v ktorej som sa nachádzal. Zlepšili mi náladu a možno v niečom zmenili môj život. Obyčajné veveričky.



„Obzri sa a uvidíš nové, krásne veci.“ Veta, ktorú si môže každý vysvetliť inak. Nenamýšľam si že som vymyslel niečo preborné. Pre mňa v súčasnosti ale znamená veľa zmena pohľadu na veci. Nežiť niečo, čo je stále a stále rovnaké, ale snažiť sa hľadať nové pohľady, nové možnosti, nové riešenia, novú radosť, novú chuť do života. Aj keď viem, že sa nebudem každý deň pozerať do hory, aby som tam našiel niečo, čo tam možno ani nie je. A popri tom mi ujde vlak. Nemyslím si, že budem zasnene a nútene vyhľadávať veveričky, alebo iné zverinky aby ma robili šťastnými. Je to úplne o niečom inom. Zdroj mojej sily a radosti je úplne niekde inde. A tam sa musím napojiť. Tam sa chcem napojiť.

„Obzri sa a uvidíš nové, krásne veci.“

Ďakujem

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O šuflíkoch

Prečo mám rád túto fotku #4

Prečo mám rád túto fotku #5