Jeden človek raz povedal túto vetu. Zaznačil som si ju do sketchbooku a v určitom čakaní na jednu udalosť som sa začal s touto vetou hrať. Iba jednoducho a krátko. Takto nejako:
V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú. Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho? Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dô
Zažil som len málinko svadieb, ktorých súčasťou neboli deti. Poväčšine majú deti hostia, ale stáva sa aj, že nevesta zo ženíchom sa berú už po narodení ich dieťatka. Deti sú vždy úžasné a obohacujú svadbu a jej momenty o nezabudnuteľné chvíle. Tak tomu bolo aj túto svadbu, keď ženích držal počas obradu dcérku na rukách a počas ich prvého bozku malá Vierka vystrúhala krásny ksichtík. Asi presne vie ako sa majú dať ústa, keď chcete niekomu dať pusu. Som rád, že sa mi to podarilo zachytiť. Tento nádherný moment z nádhernej svadby.
Niekedy mám toho fotenia a upravovania toľko, že nestíham, alebo nemám chuť písať blogy. Dnes som si ale trochu času našiel a tak pridávam túto milú fotku zo svadby Filipa a Martinky, ktorá sa konala v roku 2016 v Kremnici. Hostina bola v krásnych priestoroch reštaurácie zlatý strom . Bola to veľmi pekná svadba a fotil som ju rád aj preto, že som sa vďaka tomu vrátil do svojho rodného mesta. Počas hostiny mal starejší pripravený aj zábavný program s hrami, ktoré som ešte nezažil na žiadnej svadbe. Pamätám si na plutie cukríkov marshmallow na diaľku, alebo fúkanie balónov pumpou a ich následné praskanie tým, že ich prisadnete. Do súťaže s balónmi boli zapojené aj svadobné mamky a mali z toho kopec zábavy. Ako vidno na fotografii, hra bavila všetkých hostí. Niekedy mám pocit, že tí starejší sú taký trapkovia, ktorí hovoria hlúpe vtipy na ktorých sa nik nebaví a vôbec by na svadbe nechýbali. Inokedy, ale chýbajú a ak sú to ľudia, ktorí aj takýmto spôsobom spájajú rodiny je to
Komentáre
Zverejnenie komentára